Die hard by som mohol nazvať aj ako prototypom „moderných akčných filmov“ i napriek tomu, že to má rovných dvadsať rokov. Úplne originálnym by som ho nazval preto, lebo väčšina akčných snímkou z osemdesiatych rokov je na jedno koleno – strašne frajerský policajt, vyšetruje nejaký prípad, riadne to ukáže teroristom a každá druhá scéna sa odohráva na policajnej stanici a sem tam je lemovaná akčnými sekvenciami. Kde to Smrtonosná pasca je úplne odlišná. Dej sa netočí okolo nejakého prípadu, ale naopak ukazuje nám klasického muža – policajta, ktorý má problémy ako každý, a úplnou náhodou sa zapletie do teroristického útoku. A práve to tvorí film, niečím odlišným a vynikajúcim. Vďaka tomuto faktu budete po celý čas napätí (i keď iste viete, že nakoniec dobro znovu vyhrá , čo sa stane a to vás bude držať pripútaných pri sedačke.

Bez ohľadu na všetky ostatné vynikajúce vlastnosti tohto snímku musím napísať, že najväčšiu zásluhu na Die Hard má práve režisér John McTireman, ktorý to všetko zvláda na výbornú. Skvelé drží celý domček karát poporiadku a ani raz nezaváha, či nepodnikne nerozvážny čin, ktorý by mohol všetko pokaziť. Jednoduchšie povedané režisérovi tento film vyšiel a každý detail vyšiel presne podľa jeho predstáv. Taktiež musím podotknúť McTiremanove vynikajúce umenie udržať diváka v stálom (spomínanom) napätí a neustále sa vo filme niečo deje a pochybujem, že by ste v diely našli jedno nudne miesto. Konanie postáv je rovnako prekvapivé, veď kto by už povedal, že detektív prvého nepriateľa okamžite nakŕmi olovom? Alebo, že sa práve policajt bude vyhrážať teroristom? Myslím si, že nikto a práve tu prichádzam k ďalšiemu obrovskému kladu, ale o tom neskôr. Väčšina režisérov vo filme nemá istý systém a tak ich výtvor pôsobí neuveriteľne chaotický, naopak režisér John má stály poriadok a každou jednou scénou dielo graduje, až kým nepríde veľkolepé finále. Každou scénou sa hlavný hrdina dozvedá niečo nové a každou, každučkou scénou je bližšie k porazeniu nepriateľa. Aby som to zhrnul – McTireman je proste réžom od narodenia a má na to talent.

Keď som písal o tom, že konanie postáv je v skutku nepredvídateľné, no nie nelogické, narážal som práve na Johna McClane a jeho neuveriteľný charakter, ktorý vytvoril Jeb Stuart. John je ako film, tiež prototypom. Prototypom hrdinu, ktorý nekoná „trápne hrdinské činy“ typu – musím zachrániť svet aj keby ma to stálo život, ale opačne. Je to „tvrďas“, ktorý sa nesnaží zachrániť našu civilizáciu, ale v prvom rade svoju manželku, ktorá je rukojemníkom. Rovnako sa mi páčilo i to, že vôbec nepôsobí ako obyčajný policajt, ale nebojí sa nepriateľov okamžite zastreliť, a tak tiež jeho postup „likvidovania“ je svojsky. Avšak v prvom rade je to akčný hrdina, ktorý má šmrnc typického tvrdého chlapíka s cigarou v hube. Jedným slovom John je veľmi zložitá, no originálna postava . Po hereckej stránke je to viac než výborné, viac než skvelé a dokonca vám vybije nie len dych! Bruce Willis si tu bez ohľadu na všetko zahral životnú úlohu, ktorú ale nebolo ťažké zahrať, ale on tam vložil nejaký kus. Kus so svojho srdca a to je vidno i na výsledku. Nehovoriac o jeho šibalskom chlapčenskom kukuči, ktorý postave pridáva detskú prefíkanosť.

Hlavného záporného hrdinu si zahral vtedy neznámi Alan Rickman, ktorého chcel do filmu obsadiť McTireman za všetkých okolností. Možno sa budem opakovať, ale jednoducho bol tiež skvelý! Jeho inteligentný – ulízaný, prešibaný a bláznivý výzor, no i herecké výkony sú nezabudnuteľné! A opäť je tu niečo moderné. Záporak. Kde to v starších filmov, od Smrtonosnej pasce, boli všetci zloduchovia zlo v ľudskej podobe, ktoré ovláda to najlepšie kung-fu umenie a dokáže strieľať ako nikto iný, tak Hans je v tomto prípade presný opak, ktorý len riadi figúrky, alebo ako chcete jeho „pešiaci“ robia to, čo on zapíska a predovšetkým mu ide len a len o peniaze, a nie o maximálny chaos vo svete. Ostatná „banda“ lumpov za spomenutie nestojí, väčšinou sú to len svalnatý „machry“ (okrem jedného, ktorý je niečo také ako „stredoveký“ hacker , ktorým John nakope rite .

Nad hlavnou dejovou líniou sa nijak extra netreba zamýšľať, pretože vašu pozornosť upúta nespočetne množstvo kladov a jednoduchosť prvej línii vám vyfučí s priečky problémov a tak isto vás zaujmú neksutošne vtipné dialógy! Tie sú v skutku originálne a naozaj smiešne a vynikajúco zapadajú do kontextu. Myslím, že väčšinu humorných výrokov si každý zapamätal, pretože sú nezabudnuteľné! No na to, že tento film vyšiel v roku 1988, tak príbeh je viac než dobrý, pretože v dobe kedy sa s B-éčkovými sračkami pretrhlo vrece, napísať kvalitný a skutočne originálny scenár, tak to je umenie, nehovoriac o skvelom charaktery hlavného hrdinu . Jeb (scenárista) mal naozaj z pekla šťastie, pretože tento nápad s trochu iným hrdinom mu napadol práve pri hádke s manželkou. Keby nebolo tohto sporu nejestvoval by, jeden z najlepších akčných filmov všetkých čias. Ako už napísal jeden nemenovaný užívateľ, Božie cesty sú nevyspytateľné.

Akčné scény boli naozaj vynikajúce! Každá jedná sekvencia je v podstate odlišná od tej predošlej a každou ďalšou vás John McClane šokuje svojou vynaliezavosťou. Režisér každý jeden jediný efekt vo filme tvoril s precíznosťou a všetko prečačkal do najmenších detailov. (spoilers) Čerešničkou na torte je záverečný obrí výbuch strechy, no vynikajúci je aj výbuch niekoľko výbušnín naraz. Väčšina akčných scén vo filme je skôr typu jeden na jedného, no nechýbajú ani perfektné prestrelky, ktoré sníma vynikajúca kamera od Jan de Bonta. Tá je úžasná a na svoju dobu, kedy boli kamery v skutku otrasné, scény boli zbytočne dlhé, až to nudilo. Tak táto je presným opakom. Má švih, dynamiku a presný strih. Avšak tretie pokračovanie bolo úplne iné po kamerovej stránke. V Die Hard 3 bol strih dlhý a kamera veľkolepá a obidva elementy vynikajúco spolupracovali.

Možno sa vám z mojej recenzie zdá, že dielo je dokonalé no tomu tak nie je. Existujú dva veľké zápory, ktoré mne osobne (trocha) prekážajú. John McTireman réžiu zvláda perfektne, avšak ku koncu to trochu stráca dych. K záveru sa jedna, alebo dve karty z celého domčeka zošmykli a už to narúšalo stabilitu. Tým „zošmyknutím“ myslím občasnú zdĺhavosť v poslednej časti filmu, kde sú scény zbytočne natiahnuté a veľké finále sa stále neblíži, až to divákovi môže narušiť celý dobrý pocit s filmu a občas si budete želať, aby sa to už skončilo. Ďalším záporom je nevýrazná hudba od (pre mňa) neznámeho Michaela Kamena, ktorý nezložil pre film výraznú hudbu a kultu akým je Die Hard to chýba ako soľ. Muzika je strašne slabá a vy na ňu okamžite zabudnete, a i ja osobne si nepamätám žiadnu tóninu. Toto „prekliatie“ sprevádza celú trilógiu (v štvorke sa to trochu zmenilo).

Ale na tieto zanedbateľné chybičky krásy, ihneď zabudnete. McTireman nám navaril tak na oko skvelo vyzerajúce jedlo, že ho okamžite zhltnete a i zabudnete na jeho občasnú zlú chuť. Na rozdiel od série Smrtonosná Zbraň nám režisér pripravil uveriteľný/vážny film, ktorý sa neberie ako komédia, ale humorné časti sú len okrajové, kde to Lethal Weapon sa berie ako komédia, a tým pádom to zlyháva. V kocke Die Hard je vynikajúcim dielom v ktorom si Bruce zahral životnú úlohu, McTireman sa ukázal ako výborný režisér de Bont ako zasa vynikajúci kameraman a Jeb ako scenárista , ktorý má sakramentské šťastie. Tak toto sa muselo stať kultom za každú cenu!

Autor: Vladimír Petrila

Režie: John McTiernan
Hrají: Bruce Willis, Bonnie Bedelia, Alan Rickman, Paul Gleason, Reginald VelJohnson, Alexander Godunov, William Atherton, Hart Bochner, Clarence Gilyard Jr., Grand L. Bush, Wilhelm von Homburg, Robert Davi, Rick Ducommun
USA, 1988, 127 min